Skúsenosť Jozefa Bednára
Aký je Majo? Aké zdravotné znevýhodnenie má?
Marek (20) je vysokofunkčný autista, intelektovo sa nachádzajúci v hraničnom pásme. My ako rodičia sme si ale povedali, tak ako hovorila mama Forresta Gumpa, že to je „len“ číslo. Od začiatku sa preto snažíme čo najviac ho vystavovať sociálnemu stresu a posúvať hranice jeho možností stále ďalej.
Akú školu skončil?
Majo po štyroch rokoch na špeciálnej škole pre autistov v Bratislave skončil ako integrovaný žiak bežnú základnú školu v Šamoríne. Následne ukončil aj trojročný učebný odbor bez maturity „cukrár“ na súkromnej hotelovej akadémii v Šamoríne. To nebolo primárne o tom, že by ho bavilo piecť zákusky či torty. Ale dokáže si „upiecť“ takmer každého, koho stretne, svojím otvoreným srdcom na dlani a čistou dušou.
Podarilo sa Majovi po škole zamestnať? Prečo je preňho práca dôležitá?
Majo ešte počas štúdia v rámci programu Autista v práci pôsobil brigádnicky ako čašník v dvoch zariadeniach a v jednom súkromnom zariadení pre seniorov. Po skončení školy však tieto možnosti už neboli aktuálne. Sme preto nesmierne radi, že za pomoci spoločností Profesia, Curaden Slovakia a tiež Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím sa po dvojmesačnej príprave otvorila pre nášho syna možnosť pracovať v Curaden Slovakia v OC Central v Bratislave. Súhlasili sme s postupným začiatkom, aby si zvykol tak zamestnávateľ a jeho vyčlenený pracovník na Majka, a rovnako aj náš syn na všetko, vrátane pracovných návykov. Sme radi, že ho práca baví, aj keď on to sám vyjadriť nevie. A rovnako sme šťastní aj z jeho ďalšieho progresu už po niekoľkých týždňoch. Majko presnejšie formuluje svoje myšlienky, dokáže dlhšie udržať sociálny kontakt, je sebavedomejší.
Obavy z nepoznaného má uchádzač o prácu so zdravotným znevýhodnením aj firma. Čo vám najviac pomohlo v jeho pracovných začiatkoch a čo by ste chceli odporučiť firmám aj pre situácie, kedy musia pracovný pomer s takýmto zamestnancom ukončiť?
Veľká vďaka každej firme, ktorá sa napriek prirodzeným obavám pokúša nájsť priestor na pracovnú integráciu človeka so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce. Ak je takáto integrácia aj zo strany zdravotného stavu uchádzača čo len trochu možná, pre spoločnosť celkovo predstavuje veľký prínos. Nehovoriac o prínose pre ľudí, ktorí takto získali zamestnanie. V ich prípade to nie je ani tak o peniazoch, ako o zmysle života. O hľadaní napĺňania každého dňa. O programe, ktorý ich čaká a dáva ich žitiu väčšiu zmysluplnosť.
Ako otec syna s celoživotným zdravotným znevýhodneným ďakujem každej firme, ktorá chce ľuďom ako je náš Marek podať pomocnú ruku. My, rodičia týchto mladých ľudí, si nemyslíme, že to je navždy. Ak sa časom naše cesty so zamestnávajúcou firmou raz aj rozídu, pri dobrej a úprimnej komunikácii odídeme určite s vďačnosťou, že ste mali odvahu ísť do tejto podanej ruky.
Reťaz podaných rúk pomoci pre ľudí so zdravotným znevýhodnením by bez tej vašej neexistovala. Ale ona tu je. A s ňou aj nádej pre naše deti.
Viac si o Majovi a jeho pracovných skúsenostiach môžete prečítať v rozhovore v Apríl magazíne.