Skúsenosť Petra Štaffena
Peter je vyštudovaný právnik, podnikateľ a v prvom rade chytľavo pozitívny človek. To aj napriek tomu, že je od 16 rokov na vozíku. Nezlomilo ho to, práve naopak, rozbehol vlastné podnikanie a dnes pomáha zamestnávať zdravotne znevýhodnených ľudí. Práve vďaka jeho (vý)pomoci v programe Výpomoc so srdcom mali všetci zapojení okrem iného dôkladne pripravené zamestnanecké zmluvy.
Prečo si sa rozhodol pomôcť Výpomoci so srdcom?
Pred rokom sme sa stretli s Ankou Podlesnou. Riešili sme spoluprácu v rámci akcie pre deti s Downovým syndróm počas projektu Naše mesto. Počas neho mi Anka povedala o svojej vízii - Výpomoci so srdcom, ktorá v tom čase mala myšlienku, hlavu aj pätu, ale nebolo jasné, ako to bude vo vzťahu so zamestnávateľmi fungovať. Problém bol v tom, že zákon si každý vysvetlí po svojom a je rozdiel medzi tými, ktorí ovládajú teóriu a tými, ktorí sú v praxi. Tak sme začali hľadať cesty.
Aké máš skúsenosti so zamestnávaním ľudí so zdravotným znevýhodnením?
Robil som to sám pre seba. Keď som skončil školu, prišlo na rad rozhodovanie sa, ako ďalej. Skončíš školu, máš skúsenosti, zrazu prídeš na otvorený trh práce a buď ti povedia, že si príliš kvalifikovaný alebo ak vidia, že máš hendikep, povedia ti, že nevedia, ako by si to zvládal. Pritom to ich zaujímať nemusí, je len na mne, ako si to nastavím tak, aby som to zvládal. Všade, kam som sa otočil, bol problém. Povedal som si fajn, keď ma nechcete vy, urobím si svoj svet. Dva roky som pripravoval moju chránenú dielňu. Dostať to do praxe nebolo jednoduché, na úrade o príspevkoch pre pracovných asistentov pre ľudí s hendikepom nemali ani poňatia. Príspevky pre ľudí, ktorých zamestnávam, riešim dodnes stále ja a bohužiaľ sa neustále stretávam s negatívnym prístupom zo strany úradov.
Vidíš posun vo vnímaní či zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením?
Treba sa na to pozrieť z dvoch strán - jedna sú firmy, druhá ľudia. Napríklad pri pracovnej asistencii sa veľmi často stretávam s tým, že nie každý vie takúto pomoc prijať, buď preto, že nie nie je dostatočne informovaný alebo je zničený systémom natoľko, že to odmieta alebo sa radšej ani nezamestná. Na strane firiem je to tak, že sa boja zamestnávať hendikepovaných, lebo šak čo, ak sa dá na PNku alebo nebude mať taký výkon, nemôžem ho vyhodiť.
Práve preto prišla vhod Výpomoc so srdcom, ktorá toto všetko zamestnávateľom uľahčuje. Zamestnávatelia vidia, že aj takíto ľudia vedia robiť a ľuďom s hendikepom dokáže dať možnosť zamestnania, v ktorom nemusia byť 12 hodín, ale len toľko, koľko reálne zvládnu. A k tomu je niekedy treba aj asistenciu, ktorá plní svoj účel - jednak je to praktické a do systému vieš vďaka asistentovi priniesť ďalšie peniaze, takže je to aj efektívne. Vidím síce za tie roky posun, no najmä v tomto smere treba neustále edukovať.